Európa čelí najhoršej kríze dodávok plynu v histórii. Ceny energií
prudko stúpajú a nemeckí dovozcovia dokonca diskutujú o možnom
prídelovom systéme.
Gazprom v piatok (2. 9.) uviedol, že plynovod Nord Stream 1, hlavná
zásobovacia trasa do Európy, zostane uzavretý, pretože z turbíny na
kompresorovej stanici uniká motorový olej. To spôsobilo prudký nárast
veľkoobchodných cien plynu.
Na otázku, kedy Nord Stream 1 začne opäť čerpať plyn, Markelov na okraj
Východného ekonomického fóra v ruskom tichomorskom prístave Vladivostok
agentúre Reuters povedal: "Mali by ste sa opýtať Siemensu. Najprv musia opraviť zariadenie."
Spoločnosť Siemens Energy v tejto súvislosti informovala, že v
súčasnosti nemá overenie od Gazpromu na vykonanie údržbárskych prác na
turbíne, ale je v stave pohotovosti. Nerozumie tiež prezentácii situácie
zo strany Gazpromu.
Podľa nemeckej firmy so sídlom v Mníchove únik motorového oleja na
poslednej turbíne, ktorá ešte bola v prevádzke, na kompresorovej stanici
Portovaja, nie je dôvodom na uzavretie potrubia.
"Nemôžeme pochopiť toto nové tvrdenie na základe informácií, ktoré nám boli poskytnuté cez víkend," uviedla firma Siemens Energy v písomnom vyhlásení.
"Naše hodnotenie je, že oznámené zistenie nepredstavuje technický
dôvod na zastavenie prevádzky. Takéto úniky bežne neovplyvňujú chod
turbíny a môžu byť utesnené na mieste," dodal Siemens.
Kremeľ viní z energetickej krízy sankcie, ktoré na Moskvu uvalil Západ
po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Európski lídri zase obviňujú
Moskvu, že využíva energiu na vydieranie EÚ.
Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka, je najväčším
ruským plynovodom do Európy s kapacitou 59,2 miliardy kubických metrov
(m3) ročne. Kedysi bol považovaný za symbol spolupráce medzi jednou z
najväčších energetických mocností sveta a štvrtou najväčšou svetovou
ekonomikou, teraz sa však stal predmetom obviňovania medzi Berlínom a
Moskvou.
Nemecko, najväčší európsky nákupca ruskej energie, tvrdí, že Moskva už
nie je spoľahlivým dodávateľom. Odmieta tiež vysvetlenia Gazpromu o
problémoch s turbínou.
Kremeľ zase vyhlasuje, že energetickú krízu spustil Západ uvalením
najprísnejších sankcií v modernej histórii, čo je krok, ktorý podľa
Putina pripomína vyhlásenie ekonomickej vojny.
Kremeľ varoval tiež, že Rusko prijme odvetné opatrenia za návrh skupiny
G7 uvaliť cenový strop na ruskú ropu. Tento krok však pravdepodobne
nepoškodí Rusko, ak k nemu nepristúpia aj Čína a India.
Ruský minister energetiky Nikolaj Šulginov v utorok vo Vladivostoku
povedal, že Rusko zareaguje na cenový strop prepravou väčšieho množstva
ropy do Ázie. Dodal, že Rusko a jeho partneri zvažujú zriadenie
poisťovne, ktorá by uľahčila obchod s ropou.